Ako prebieha plánovaný cisársky rez? - moja vlastná skúsenosť z mája 2023 :)
Ahojte! :)
PRE KOHO JE ČLÁNOK URČENÝ: pre mamičky, ktoré čaká plánovaná sekcia alebo pre niekoho, koho táto téma zaujíma - jednoducho pre všeobecný prehľad, a tiež pre oteckov, aby vedeli, čo ich drahé polovičky čaká. :)
UPOZORNENIE: pred tým, ako si prečítate tento článok sa samy seba opýtajte, dámy, či naozaj chcete dopredu vedieť, čo vás čaká. Nič zlé písať nejdem, nemajte obavu. :) No, aj ja som pred svojim prvým pôrodom nechcela vedieť nič a pred druhým som si pozerala dokonca aj videá. :)
Chcem ešte podotknút, a to je dôležité, že v článku nebudem zastávať subjektívne stanovisko k daným úkonom, len v jednoduchosti v bodoch popíšem, ako prebieha príprava na plánovanú sekciu a priebeh samotného úkonu až po zavretie rany. O tom, ako prebieha zotavovanie, a čo vás čaká ďalej počas pobytu na šestonedelí sa dočítate v ďalšom článku. :)
POĎME NA TO… :)
Môj pôrod cisárskym rezom prebehol v pôrodnici v Nitre v spinálnej anestézii a (tentokrát) som si z neho odniesla veľmi príjemné spomienky (to bola jediná subjektívna vsúvka :D).
- Ubytovať sa, ako to ja nazývam :D, som sa prišla deň pred plánovanou sekciou, teda 17. mája 2023. Izbu som dostala hneď na oddelení šestonedelia. (Niekedy to môže byť najskôr na gynekológii, ktorá je o poschodie nižšie - závisí od voľnej kapacity lôžok.)
- V prvom rade som sa hlásila na príjme (na prízemí) okolo 11ej doobeda, kde ma sestrička ‘’zaevidovala’’ do systému, urobila mi pásy, spýtala sa ma či nemám kontrakcie a podobné otázky. Keď bolo hotovo, zavolala môjho manžela a odprevadila nás na šestonedelie.
- Na oddelení som sa s manželom rozlúčila a išla do izby. Na ruku som dostala náramok so svojim menom a číslom izby. Obed som v pôrodnici v tento deň nedostala, o čom som bola dopredu informovaná, takže mi ho dodatočne doniesol môj manžel.
- Zaviedli mi kanilu, a čo sa týka úkonov potrebných deň pred sekciou, to bolo všetko. Chodili ma len kontrolovať či som v poriadku alebo či niečo nepotrebujem a dostala som informácie o tom, ako to na druhý deň celé prebehne. Jesť som mohla do 18tej a piť do polnoci.
- Ráno ma sestrička zobudila o 5ej. Mala som sa osprchovať a miesto, kde sa bude rezať si vyčistiť dezinfekciou, ktorú mi dali. Následne mi sestrička obviazala nohy obväzom, ktorý som mala so sebou (dopredu mi ho predpísal doktor a hradila ho poisťovňa). Stiekla mi infúzia - skutočne si nepamätám, čo v nej bolo :).
- Prešla som chodbou do pôrodnej sály. Posteľ išla so mnou. :) Na sebe som mala nočnú košeľu a papuče.
- Ešte raz mi urobili pásy, ktoré boli v poriadku. Zaviedli mi katéter (je viac hrúbok, pokiaľ potrebujete užší, povedzte si). Okrem iných, sa o mňa starala aj pôrodná sestra a pomohla by mi, keby niečo potrebujem. :)
- Pani doktorka z novorodeneckého oddelenia sa ma prišla spýtať otázky ohľadom môjho bábätka: ako sa bude volať (musela som uviesť mená pre obe pohlavia - chlapčenské som mala vybraté Leonard :)), kto bude obvodný pediater a podobne.
- Vyzliekla som si svoju nočnú košelu a obliekli mi taký klasický tenký plášť ako z filmov spolu s čiapkou :).
- Rodila som v spinálnej, teda v čiastočnej anestézii. Posadila som sa na operačný stôl/posteľ, mierne prehla chrbticu, bradu pritahla k hrudi. Najskôr mi anesteziologička pichla injekciu na zmiernenie bolesti v časti, kde bude pichať spinál a následne mi vpichla anestéziu.
- V tomto momente ma dali sestričky ľahnúť, ruky vystreli do strán, pripli remeňmi a cez stred pása mi dali plachtu. Nohy som si už necítila. Telom mi prešlo príjemné teplo. Anesteziologička ma od začiatku jej úkonu až do konca pôrodu informovala o každom kroku, ktorý sa išiel robiť.
- Pán doktor vyskúšal či už necítim bolesť v časti, kde ide rezať (cítila som len slabý tlak). Potvrdila som, že môže rezať. Spomeniem len, že pri správnom umŕtvení rez v nijakom prípade nebolí. Ja osobne som cítila len ako mi niekto hýbe s bruchom.
- Bábätko zaplakalo! :) Najkrajší okamih v mojom živote (už po druhýkrát). Sestrička bábo niesla okolo mňa, kedy som ho na dve sekundy videla, keďže sa išlo umyť, vážiť, merať, zabaliť. Tu bol však pri našej dcére celú dobu jej ocko. (Pri mne počas sekcii byť nemohol.) Následne mi ju doniesli na bonding (telo na telo) - to bol neuveriteľný zážitok! Trval približne 10 minút. Maličká bola prikrytá paplónikom a mala čiapočku. Ruky som už mala uvoľnené, chytala som ju, pusinkovala a sestrička nás mojim telefónom fotila - vlastne od momentu, kedy ju vytiahli z bruška jej robila fotky. :) Celú dobu pri nás stála doktorka z novorodeneckého a aj sestričky. To som si kontrolovala, aby som mala istotu, že je malá v bezpečí a istia ju. :D Počas tohto úkonu ma zašívali a do rany mi dali dren na krv. Ranu som mala zavretú svorkami. Na ruke mi pribudol ďalší ružový náramok - s údajmi o mojej čerstvo narodenej dcérke Hanke. :)
V tomto momente je samotná operácia na konci. To, aké ďalšie veci čakajú na mamičku a dieťatko v pôrodnici, sa dočítate v mojom ďalšom článku. :)
Verím, že bol pre vás tento článok prínosný a získali ste informácie, ktoré ste hľadali. :)
Erika
